Oktober  2005  -   

  Zostava :  Dušan, Ivan

 Nádherné októbrové počasie babieho leta  a priaznivú predpoveď na víkend sme sa rozhodli využiť a zaútočili sme smerom na naše veľhory.  Výber padol na  horolezeckú oblasť  v oblasti Malej studenej doliny.

 Smer  Vysoké Tatry  začínam naberať až po siedmej  hodine večernej.  Medzipristátie  v Novom Meste, kde si ako spolujazdec a neskôr aj ako spolulezec  do auta prisadá  Ivan.   Tento opäť raz prejavil  svoj  charakter, keď už  po piatich minútach vytiahol plechovkové pivo  a  bez naajmenšieho  zaváhania si ho aj otvoril.  Tomu  sa  povie psychická opora pri šoférovaní, ešteže mi  dal napiť jeden glg piva.  Ku  kamarátovi  Ďurimu na Hágy prichádzame tesne pred polnocou.  Trošku sme utúžili kolektív pri poháriku marhuľovice.

 Vo štvrtok  zrána kontrolujeme Ďuriho v službe, v kotolni a vyrážame smer Starý Smokovec. Opäť  som  skľúčený s pohľadu na  Tatry  bez  nádherného smrekového lesa.   Parkujeme už na zvyčajnom mieste, samozrejme tam, kde je zákaz  vjazdu. Ruksaky sme už zbalili predtým, takže sa nemusíme zdržiavať.  Ivan sa ešte pokúša o nemožné, v miestnych potravinách, kde majú iba chlieb a pivo,  chce kúpiť špeciálne batérie do  foťáka.  Zázraky sa  dejú aj na Slovensku  a hoci tam nemajú klasické tužkové batérie,  majú tie Ivanove. Na Hrebienok  ideme lanovkou a ďalej už po svojich. Nádherné farby jesene umocňuje pivečko na Zamkovského chate.  Dlho sa tam  nezdržujeme a  za chvíľu  zdolávame metre Veľkého hangu a zanedlho sme na Téryho chate.  Na izbe odkladáme nepotrebné veci a vyrážame smer Sedielko odkiaľ postupujeme hrebeňom na vrchol  Širokej veže  2461m.   V pohode sa kocháme nádhernými  výhľadmi na všetky strany. Zostupujeme do Priečneho sedla  a po reťaziach  do doliny a na chatu. Perfektná pohodová bezprobléhová túra. Večer sme strávili v spoločnosti dvoch Skaličanov, ktorí boli dohodnutí s nemenovaným horským vodcom   ( I .Š. ) a ten sa na nich  s prehľadom vykašľal.

 V piatok sa prebúdzame do nádherneho rána a  po raňajkách vyrážme smer  Jordánova štrbina.  Časť cesty išiel s nami ešte jeden Poliak, ktorý potom zabočil na Durný štít  ( po slovensky - Pyšný  štít ).    V Jordánovej štrbine  fúka studený vietor,  ale  výhľady nanádherne zafarbené Belianske Tatry  stoja zato. Postupne  zdolávame viecero vežičiek  a  na obed o dvanástej stojíme na vrchu Lomnického štítu 2632m.  Do Lomnického sedla schádzame  normálkou. Nakoľko Ivánek ma problémy s kolenom do Malej studenej doliny neideme cez Filmársky žľab ale dookola cez Skalnaúu chatu. Na sedačke sa nad nami zľutoval mladý zamestnanec a zviezol nas dolu   do sedla zadarmo.  Ušetrené peniaze míňame na Skalnatej  a  Zamkovského chate pri pohári oroseného pivka.  Po príchode na Térynku sa dozvedáme, že " náš " Poliak sa  niekde zosypal  a prišiel na chatu s hrčou  ako  päsť.  A to ešte  dopadol celkom dobre.

 Sobotné ráno je polojasné a fúka studený vietor.  Nás čaká túra po trase Pfinnova kopa, Ľadový hrb, Ľadový zub a Malý Ľadový štít 2611m.   Krátke občerstvenie, pár fotiek a   po ostrom hrebeni  smerujeme k  Ľadovému štítu, 2628m.  Tu stretávame Poliakov, ktori idú opačným smerom.  V studenom vetre sa kocháme  úžasnými výhľadmi.  Cestou  hrebeňom,  smerom k Ľadovej priehybe,  zdolávame  Ľadového koňa. Z priehyby kamenno suťovým svahom  a neskôr pomedzi balvany prichádzame k Veľkému spišskému plesu. Tu si trochu pohovieme.  Na chate sa medzitym  vytvorila ľudská zápcha. Ako bol 2 dni predtým na chate kľud, teraz  akoby všetci Turisti v doline chceli spať na chate.  Perfektný pobyt sme zavŕšili niekoľkými horcami a  vyfajčením Altajky, priamo z Kazachstanu. 

Nedeľné ráno ako z   reklamy,  modré nebo,  bezvetrie,  prijemné teplo,  ale my musíme  isť  dole do "civilizácie".  Lúčime sa  s chatárom a personálom.  Bolo tu celkom príjemne,  len keby do kapustovej polievky  dali aj  nejakú kapustu, lebo kapustový vývar nie je bohvieke jedlo.  Cestou dole stretávame hordy ľudí, väčšinou sviatočných  turistov. Ha Hrebienku si Ivan dáva hustú hrachovú  a pivo a ja sardinky,  na ktoré mám chuť od samého rána. Smokovec, ďalej smer Poprad, kde Ivan presadá na rýchlik a ja zosávam v kraji pod Tatrami ešte deň.

                                                                                                              Dušan