Prostredný hrot 2440m

Obvyklý prázdninový týždeň v rodnej podtatranskej vieske je  vyplnený  viacmenej iba prácami  v záhrade a okolo domu. Na moje prekvapenie a radosť zároveň, jediný deň, kedy sme moholi ísť so synom na túru do Tatier,  zrušil syn svojim vyhlásením, že dáva prednosť koseniu trávy a rúbaniu dreva. Syn odchádza na hudobnú Pohodu a ja jeden deň venujem sólo Tatrám.
Prostrený hrot, dominantný vrch medzi dvomi studenými dolinami. Túra začína v Smokovci, ďalej klasicky Hrebienok a smer Zamka. Pod Veľkým hangom schádzam po skalách pod žľab spadajúci spod sedla pred Prostredným. Na začiatku žľabu je najťažšie miesto výstupu, asi 10 metrový sklaný výšvih. Nasledujú šikmé skalné platne, našťastie je sucho a tak to nie je väčší problém. Trávnato-kameným terénom sa dostávam do sedla. Cesta na vrch ďalej vedie zo strany Veľkej studenej doliny. Prekonávam niekoľko skalných rebier a som na vrchu. Z Hrebienka mi to trvá tri hodiny, celkom dobrý medzičas, ale je pravda, že zoskupujúce sa oblaky ma dosť hnali napred. Našťastie sa tieto začínajú trhať a tak si na vrchu pohoviem v kľude a mieri asi hodinku. Už len to výstupovej trase naspäť do Smokovca. Krásny pohodový deň.

viacej fotografií  z túry na  Picasa web

Tupá, Končistá

Po navráte z rakúskych Álp som na pár septembrových dní opäť vo Važci. Na vážnejšie lezenie nemám v mojom voľnom čase parťáka a tak volím výstup na Tupú a Končistú. V masíve Tupej sme liezli aj v zime, tentokrát však idem "obľúbeným" chdníkom na Ostrvu. Odtiaľ širokým kameným chrbátom smerom hore na Tupú. Predpoveď počasia vyšla, je nádherné. Užasným výhľadom po celý deň dominuje nádherná Vysoká. Na vrchu Tupej sa nezdržiavam dlho, hneď zostupujem do Lúčneho sedla. Odtiaľ kameným juhozápadným svahom priamo hore. Orientácia je jednoduchá. Pod vrchom stretávam päť východniarov, zostupujúcich z vrchu, ktorých som videl už z   Tupej. Pár minút a som hore. Vrchol Končistej 2535m tvoria vlastne dva vrcholy, južný a severný. Južný tvorý obrovský balvan podobný konskej hlave, zvaný Nákova. Samozrejme leziem aj naň. Počasie je stále výborné, výhľady úžasné, len na Gerlachu sa drží oblačnosť. Následuje zostup. Na upätí Končistej dobieham  známu skupinku východniarov, nechápem ako si jedno dífča z nich môže obuť na takú túru plátene tenisky. Mňa čaká ešte Ostrva, zostup na  Popradské a následne Štrbské Pleso. 

Viacej fotografií na Picasawebe
 

Tichá dolina

Voľné nedeľné popoludnie sa rozhodujem vyplniť bicyklovou túrou. Pred rokom som absolvoval podobnú do Kôprovej doliny a teraz ma pre zmenu  čaká  dolina -Tichá.
Z Važca lesnou cestou popri bývalom JRD, ktorá ma dovedie na podtatranskú Cestu slobody, 300m nad bývalou Važeckou chatou. Spúšťam sa na Podbanské, tu nasmerujem svojho dvojkolesováho tátoša na asfaltku smerujúcu do Tichej doliny. Tichá dolina je 17km dlhá, ktorú na severe ohraničuje hrebeň Červených vrchov a poľská štátna hranica. Asfaltová cesta je  dosť  hojne využívaná bicyklistami, no  sú tu aj  pešaci.  Až takmer na konci doliny, prechádza do lesnej a tak ňou ešte prejdem pár sto metrov. Tu pri lesníckej chate stretávam daľších bicyklistov. Trochu debatujeme, konzumujeme prinesené občerstvenie, ba dokonca si aj vyslúžim aj jedno pivo,  óooj to bol balzam   :-) Dobrí ľudia ešte nevymreli.
Aj v Tichej doline postupne vysychajú, aj keď mám pocit, že je to hlavne badateľné zo začiatku doliny. Ochranárom sa dokonca podarilo vybojovť zrušenie turistického chodníka do Tomanového sedla. To všetko pre medvede a vlky, tú majú svoj raj, ako som sa dozvedel zhodou okolností deň predtým v TV.
Zjazd na Podbanské je príijemý, avšak o to horšie je  stúpanie k bývalej Važeckej chate. Čaká ma ešte zjazd lesnou cestou a potom doma mamin rezeň a pivo.

viacej fotografií na Picasawebe

Dušan