HorecSport  |Úvod| Účastníci expedície | Trasa expedície | Fotogaléria |Popis akcie

Namiesto úvodu :-)

Pravdupovediac celú expedíciu zpískal Dušan, ktorý jedného dňa začiatkom roku usúdil,že „dospel“ a nastal čas pozrieť sa aj do vyšších hôr ako sú naše zamilované Tatričky a Alpy. Po dlhšom hľadaní našiel istú českú expedíciu, ktorá so svojim cieľom zodpovedala jeho gustu,aj keď pôvodne sme spoločne rozmýšlali niečo väčšieho zlyžovať. No a tu sa zrazu otvoril priestor aj pre mňa – aj keď som sa s touto ponukou vnútorne dlho vyrovnával. Zrazu sa mi otvorila brána do tohto pre mňa doteraz vysnívaného sveta himaláskych expedícíí. Nebol som si istý,či som naozaj zrelý na takýto vážny podnik. Nebolo to jednoduché ani pre Duška – mohol by rozprávať koľko ho to stálo síl a pív, aby som sa rozhodol, že idem do toho.

Nuž tak sme sa dali do spoločného boja.

Bolo mi dopriaté vyskúšať si na vlastnej koži čo všetko taká expedícia obnáša. Verte, je toho fakt dosť. A to sme zvyknutí pakovať si výstroj a veci takmer každý týždeň, opäť to vykladať a neustále niečo “ odídené“  opravovať, dokupovať. Našťastie všetky možné nechutnosti typu letenky, permit na kopec a komunikáciu s nepálskymi úradmi zvládol náš český šéf expedície Michal. Takže nás čakala drahá, náročná úloha zkompletovať takmer celú výstroj novú. Naše veci používané v Tatrách alebo Alpách by už do týchto himalájských podmienok nestačili. Položka po položke postupne vytiahli z peňaženky aj posledné drobné. Oni to vlastne až tak drobné neboli a ani to ešte stále neskončilo...

Druhá, rovnako dôležitá úloha bola nejako sa aj fyzicky na takúto akciu pripraviť. Je pravda,že obaja nie sme typy, čo presedia víkend doma pri telke, takže celkom bolo na čom stavať. Postupne sme od mája – júna vyliezli zhruba 40 viacdĺžkových ciest – zväčša na rakúskych skalách niečo aj v Tatrách. Medzi tým sme sa pozreli aj na trochu väčšie kopce v rakúskych alpách a talianskych Dolomitoch. Bonbónik na záver bol kopec Dent Blanche 4350m vo Švajčiarskych Valliských alpách,  keď vo vrcholový deň sme boli v akcíí 18hod z toho len 4 hodiny sme zlaňovali z vrcholu do “ľahšieho“ terénu. Všetky tieto lezecké akcie sme pretkávali individuálnou prípravou – Duško viac behal do kopca – o tom vedie presné štatistiky len krčmár Krko z Bratilavského Kamzíka. Ja som sa venoval viac cyklistike a plávaniu, občas nejaký ten futbálek. Najazdil som okolo 3000km v okolí NM, zväčša v kopcoch. No, keď sa tak nad tým zamyslím, nejaký ten liter potu pretiekol. Krátko pred odchodom dáme už pokoj zbraniam a trochu si oddýchneme.

Takže zhruba takto to vypadá s našou prípravou – dúfam,že toľko energie, času, námahy a aj financíí sa premení na nezabudnuteľnú akciu v krásnych, drsných horách s výborným kamarátom.

My Horecsport sa budeme snažiť spolu s Vidlomet company vám – všetkým fanúšikom strieborných „štvoriek“ sprostredkovať čo najviac zážitkov a dokumentaristiky z tejto akcie.

                                                Ivan