14- 16. júl  2005  -   Ľadovcové túry  v oblasti  Grosse  Wiesbachhornu

Zostava :  Dušan, Ivan

Prechodné  víkendové  zlepšenie  počasia  sme  sa  rozhodli  využiť  vysokohorskou turistikou  v oblasti Grosse Wiesbachhornu, so  snahou  vystupiť  na  niektoré  3000 m  vrcholy.

Plánovaný  odchod o 17.00   sa  nevydaril. V  zápale  nadšenia  a nemalým  prispenim  mojej " šikovnosti"      a  šikovnosti  niekoho  iného  som  prišiel  o  jeden z  mojich  dvoch  nabalených  ruksakov s  takmer  celým  mojím horolezecký imaním.  Ešte  šťastie, že  sa to  stalo  v   Bratislave. Kamaráti  našťastie  ešte  nevymreli  a  Ivo  mi  požičal  chýbajúcu  časť výstroja.  Vyrážame až 18.30   a  po  piatich  hodinách  nepretržitej  jazdy  sme v Kaprune.  Betónove  niekoľko poschodové parkovisko  na konci Kaprunu, nachádzame  bez  problémov.  Spíme  na  samom  vrchu garáže,   v bruchu pivo  a  teplá nechutná borovička,  ale isíce hviezd  nad  našimi hlavami . 

Ráno  vstávame pred  siedmou,  aby  sme  stihli prvý  ranný  autobus, ktorým  si  chceme ušetriť niekolkohodinový  nástup, pod  horu. Ani  sami  netušíme, koľko času ušetríme a  aký zážitok,  za 13 euro, sme  si zaplatili. Neuvetiťeľná cesta cez osem tunelov  vytesaných v skalách a  400m lanovka ( aj s autobusom ) bol  zážitok, na ktorý sa  nezabúda. Cesta končí  vo  výške 2020m, pri úžasných vodných dielach.  Tu je  začiatok  našej  pešej cesty. Smer Heinrich Schwaiger Haus ( 2802 m ). Cesta začína na  rozkvitnutých  alpských  lúkach a postupne prudkými serpentýnami sa dostaváme do skalného, bridlicového terénu.  V  sprievodcovi  sa  udáva čas 2:15,  asi  sme  mali  dobrý vietor v plachtách keď   sme to  vyšli  za 1:20.   Na úrovni  chaty  začínal  nový sneh, napadnutý za posledné 2 týždne.

Krátky  oddych, odloženie nepotrebných  vecí a smer Gr. Wiesbachhorn.  Predpokladaný čas cca 3 hodiny. Za chatou  asi  150m traverz  v novom snehu k   zaistenej  asi 30 m ceste.  Výstupová trasa vedie cez  obidva Fochezkopf-y.  Asi  po hodine  výstupu  je tu hrebeň, pre ktorý sme tu, Kaindlgrat.  Pomerne ostrý hrebienčok,  ktorý  konči  asi  v  3300m.  Počasie  sa  zhoršuje a  aj v  snehu  sa  zabárame  stále viac a  viac.   2-3  skupiny  sa  dokonca  vrátili spod vrcholu.  Slabší  jedinci  odpadajú    :- )  Pôvodný plán vystúpiť  na  vrch SZ hrebeňom meníme, pre nepríjemne nafúkaný nový sneh. Výstupová trasa je vedená cez Wielinger Kees, zvyčajne je to  zostupová trasa.    Posledných 150 m sme  išli  v strmšom, pomerne nepríjemnom   teréne, z dôvodu množstva nového  snehu.   Nakoľko  sme  mali  dosť prudké tempo, občas musíme zastať a  oddychovať.  Tesne pod  vrcholom  sa  kopec  narovnáva a už  vidno  aj  vrcholový kríž,  Grosse  Wiesbachhorn 3571m.   Vrcholový stlisk  rúk,  tradične foto. Výstup z  chaty nám  trval  2:15,   Zo  sľubovaných  výhľadov nebolo  skoro   nič, občas bolo hmlisto  vidieť  GrossGlockner a GrossVenediger.   Cesta dole  je  horšia  ako  hore,  slnko urobilo z nového  snehu mokrú brečku a zapadáme aj vyšše kolien.  Chata sa  však  nezadržatelne  blíži.   Medzitým sa opäť vyčasilo. Na chate  sušíme veci,  chatárovi  narúbeme drevo  ( dal zato  2 pivá ). Ivan varí  svoju  špecialitu - hrachovú polievku. Medzitým sa  aj  zamračilo a rakušáci  sa presťahovali do chaty.   S prvými  lyžicami polievky  padajú aj prvé kvapky  dažda.  Večer travíme pri pivkách  ( 3,30 euro ), medzitým  sme  videli perfektný  západ  slnka. Na noc  máme  sami  dvaja  pre seba Matrazenlager ( 9 euro ).  Predpoveď  na nasledujúci deň: Doobedu dobre, poobede prehánky a búrky.

V  noci riadna  búrka,  pred  piatou  nás  budia   odchádzajúci rakušáci,  vonku  veľký vietor,  vyrážame  nakoniec až okolo siedmej rannej, povodne  sme  chceli  ísť o  hodinu  skôr,  no  čo už. Náš cieľ  - Bratschenkopf ( 3413m )  a  Klockerin ( 3422m ).   Ide  sa  nám  ide  nepomerne  lepšie  ako deň predtým. Dostatok spánku a asi  trochu  aj aklimatizácia  urobili  svoje.  Postupne dobiehame  skupiny,  čo  išli  oveľa skôr  ako  my.   Väčšia časť  výstupovej  cesty  je  totožná ako na  Wiesbachhorn, nad Kaindlgrat-om  ideme ale smerom doprava cez  ladovec  Teufeismuhl Kees. Pre  istotu  sa  naväzujeme na lano  a   ďalej  ideme  naviazaný.  Viditelnosť dosť  biedna a vietor duje občas  s takou  intenzitou, že  sa  musíme oprieť o obe paličky a počkať kým prestane  fúkať.  Cestu si  razíme  sami, pred  nami  žiadne stopy.   Po  dvoch  hodinach intenzivneho  šľapania  od chaty,  sme na  vrchu   Bratschenkopf-u.  Počasie  sa  nezlepšuje a tak sa  rozhodneme  vrátiť  na chatu.  Cesta na chatu je  oveľa  lepšia ako deň predtým.   Tu si  dávame záverečné pivko.  Čas  sa  zlepšuje - aspoň tak  sa v  tej  chvíli  zdá.  V  tej  chvíli  ma  štve, že sme  nešli  ďalej.  Zbalíme  veci  a  smer  naše  auto  na parkovisku v doline.   Za pol hodinu začalo pršať,  hneď  sa mi  lepšie  kráča,   aspoň  na  duši. Opäť sme  absolvovali  perfektnú cestu  autobusom,  tentokrát opačným  smerom.  Medzitým opäť vyšlo slniečko.  Na parkovisku   varíme a  sušíme veci,  našu pohodu zrazu preruší lejak, aký   býva iba  v horách.  V tejto  chvíli  som  spokojný  ako  sme to  všetko správne  odhadli.

Rozhodujeme sa  priblížiť k  Bratislave, a podľa počasia urobiť ešte  nejakú túru. Celou  cestou leje a prepovede  počasia v  rádiu neveštia  nič  dobré ani  na  nasledujúci  deň,  teda ideme domov - smer Bratislava. Vyborná  akcia  a  dokonca  sme  sa  ani  nepobili       :-)                                 

                                                                                                                                           Dušan