Jún  2006  -   Grossglockner,  Hochschober

  Zostava :  Dušan, Ivan, Ivo, Lubo

Sedím na jednej z tisíc pláží pri Jadrane, pred sebou mám azúrové more i oblohu (tá obloha sa odráža vo vode alebo je to opačne) a hľadám s Brownom Da Vinciho kód. Sto percentnú idylku mi ruší jedna vec. Sľúbil som predsedovi, že napíšem zopár riadkov o našej akcii, ale pre zaneprázdnenosť som to stále odkladal. Hryzie ma svedomie, asi dozrel čas.

      V nedeľu podvečer, 9. júla, sme sa vrátili z vydarenej akcie v Rakúsku. Stihli sme i finále MS.

      Deň predtým, v sobotu, 8. júla, sme sa ráno prebudili v krásnej doline po krásnom večere. My , Chosé, Placido, Luciano a Peťo, sme sa naraňajkovali a vybrali na najvyšší kopec v oblasti menom Hochschober. Všetko šlo ako po masle.  Krásna príroda, ešte krajšia chata so svojráznym chatárom  na Lienzer Hutte i počasie prialo. Výstup do sedla a potom to prišlo. Navigačné prístroje sa asi pobláznili. Skončili sme inde ako sme chceli, v sedle Mirnitz   Scharte - 2749m. Bolo popoludnie.  Odsúhlasili sme pokračovanie v začatej akcii, výstup na  Leibnitz Kopf 2872 m a hľadanie hrebeňového traverzu na správny chodník. Za pomoci vetra, dažďa a Ivovho povzbudenia, že za takýchto podmienok sa v Tatrách stáva najviac smrteľných úrazov sa mi šlo oveľa lepšie. Chodník sme našli, nekonečný vrchol  Hochschoberu ( 3242m ) tiež, tak hybaj do doliny!

V polovici cesty zatiahlo, rozpršalo, pridali sme do kroku, ale keď nám zahrmelo za pätami ani pribilinec by nám nestíhal.

 Polievka na chate so zlatistým mokom nám vrátili optimizmus do tvárí. Čakal nás návrat k autu, večera a ráno, v nedeľu odchod domov.

      Piatok, 7. júla, bol oddychovým dňom po hlavnom výstupe tejto akcie. Videli sme dedinku Kals am. G., stretnutie asi stovky vozidiel VW Bulls, zaujímavú dolinu  Dorfer Tal s kaňonom a nová Oktavia zvládla bez poškodenia i hodinový presun na dvojke po horskej ceste od Lienzu do  východiskovej doliny Debant tal  k Hockschoberu. Po výbornej večeri sa medzi hviezdičkami na oblohe objavili ešte ďalšie tri ato spevácke: Luciano, Placido a Peťo.  Chosé, ako zodpovedný,  zostal radšej v spacáku a pripravoval sa na ďalší deň. Ešte som si spomenul, že pohrdol i zajačikom.

      Štvrtok, 6. júl. Hlavný ciel nášho výletu. Najvyšší rakúsky kopec, 3798m vysoký Grosglockner cez Studlgrat. Pre mňa úžasný výstup, i keď pre množstvu skupín, troška spomalený. Spätne si ho vychutnávam pri fotkách. Mal som pred sebou výbornú jednotku a za sebou ďalšiu dvojicu kamarátov. Dodalo mi to kľud a istotu.

     Ďakujem im za krásny výstup.

Do Kals a. G. sme dorazili v stredu, 5. júla, ráno a pokračovali horskou cestou na posledné možné parkovisko pri Luknerhause.

V kľude sme sa zbalili a vydali na chatu Studlhutte. Prekvapením bolo, že večer počas krupobitia sme sledovali na chate v 2800 m štvrťfinálový zápas MS. Prvý polčas. Ráno bol skorý budíček na Studlgrad.

      Troška nám chýbal výhľad z oboch vrcholov, ale prírode a počasiu nerozkážete.

A to je dobre!

Hore zdar a HORCU ZVLÁŠŤ!

                                                                                                              Lubo  alias Peťo.

GrossGlockner - video      nie naše  :-)