Opäť Vás všetkých zdravím! Peťo.

Vás, priateľov lúk, lesov, hôr. Priateľov stanov, karimatiek, ešusov a varičov. Priateľov spacákov s vôňou červeného Merlotu, priateľov termosiek s orientálnou vôňou čajov z celého sveta, a už vôbec nehovorím o tých kovových nádobkách s takým malým uzáverom. Životabudiče!

Zdravím všetkých tých ,v ktorých horeuvedené niečo evokuje, ale i tých, ktorým stačí prečítať si tieto naše výpovede a je mu hneď lepšie na duši.

A to nás teší.

Takže začal sa  Nový rok 2009. Prepáčte mi tento dlhší úvod, ale naša prvá akcia v tomto roku nestojí ani za zmienku, nieto ešte napísať o nej správu. (ako ma poprosil predseda)

Takže som to trošku rozšíril. Vyšlo to na Troch králov. Zhodou okolností opäť sne sa zišli len traja. Žeby náhoda alebo silná symbolika. Minulý rok chýbal Mercedes, tento rok predseda... Ktovie ako to bude budúci rok? Ale bude sranda, keď bude chýbať Horár. To my traja ostávajúci určite rozložíme stany na najbližšej odbočke do lesa v Rakúsku, pojeme čo máme, popijeme aj čo nemáme a ta sa...späť.

No ale troška vážne už. Piateho januára 2009 skoro ráno, sme nabrali smer Ostereich, Mariazehl a oblasť Erlaufboden - Hintere Tormauer

Našim cieľom boli ľadopády v tejto už pre nás známej doline. Tento krát zodpovednosť šoféra prevzal Horár na seba aj so svojim Seatom. Na určené miesto sme dorazili bez problémov. Snehu tento krát nebolo veľa, čo nám vyhovovalo. Presun pod ľadopády okolo horskej bystriny plnej pstruhov trval po krátkom občerstvení a zbalení asi hodinku. Na rozcvičku sme si vybrali nie veľmi náročný ľadopád, ale s peknou dĺžkou.   Small box - Kollerculoir. Obtiažnosť sa striedala od 2 do 3+ v jednom mieste 4. Pekné lezenie. Opäť sme pooprašovali techniku lezenia ľadov po dlhšej pauze. Trom sa lezie troška pomalšie, ale to nevadí. Výstup nám trval do neskorého popoludnia a aby nás nezastihol súmrak bolo treba myslieť na ústup. Preto kým som ešte doberal Mercedesa na poslednej dĺžke,  Horár už pátral po možnostiach zostupu. Návrat bol zostup lesom kombinovaný s troma zlaňákmi. Všetko dobre dopadlo a za zmienku stojí ešte chodníček lemujúci bystrinu, ktorým sme schádzali alebo druhý deň vychádzali k ľadom. Boli miesta, kde po ľavej ruke bola skala a po pravej ruke kolmý zraz do potoka, asi 3- 4 metre pod nami. To by nebolo nič, ale najzaujímavejšie bolo to, že miestami bol chodník zľadovatelý so sklonom k potoku. a to boli tie momenty, ktoré vám po lezení ešte vstrekovali adrenalín do krvi. Kúpať v ľadovej vode sa zrovna nemusíme. Návrat k autu – OK. Trojčlenné družstvo pracovalo ako hodinky. Rozložiť stany, uvariť večeru a potom do polnoci variť vínečko a podupkávať.

Ráno bola kosa ako na Sibíri.Skoro sa nám polámali spacáky pri balení. Mlčky sme vykonávali nejaké činnosti, len aby sa v nás krv rozprúdila. A potom už bola chuť i do raňajok, i do balenia vercajchu a hor sa k ľadom. Mali sme jeden už vyhliadnutý zo včera, ale bol obsadený. A kvôli padajúcim úlomkom nebolo vhodné sa pod ním zdržovať. O kúsok ďalej bol ďalší, nie už takej obtiažnosti, ale zostali sme pod ním. Blue box - Blaumax WI 4.  Kratší ako včera, takže sme po jeho vylezení zlanili a presunuli sa ešte pod ďalší. Na rozlúčku. Keďže bolo už päť neskoré popoludnie, zvolili sme návrat k autu po známom dobrodružnom chodníku, troška sme sa občerstvili, pobalili a ...

Večer trojkráľový bol večerom našej cesty späť.   Prajem Vám i Nám veľa zdravia v Novom roku a šťastné návraty.                                      

                                                                                             Peto