|
Január 2006 - Zostava : Dušan, Ivan, Ivo V očakávaní že dlhotrvajúce mrazy vytvorili vhodné podmienky na vytvorenie ľadov na lezenie plánujeme našu každoročnú klasiku. Altenberg Gamsekfall. V sobotu si rano privstávam a tesne po pol piatej už sedím v aute, najprv pumpa, lebo som večer predtým pozabudol, že aj auto treba občas nakrmiť. Vyzdvihol som oboch Ivanov a po piatej, keď ešte vsetci normálni ľudia spia spánkom spravodlivých, vyrážame smer Austria. Na parkovisku pred hofom sme prví, to nám dáva výhodu, že nám na hlavy nebudú padať kusy ľadu od prvolezcov. Teraz túto "radosť " môžme rozdávať my. Máme za sebou polovicu ľadopádu, keď prichádza prvá rakúska dvojka. Celý ľadopád zvládame bez väčších problémov, ak nerátam, že " niekomu " vypadla expeska a "niekto" pustil jedno z lanových dvojčat. Po zdolaníi pravého Gamsekfall-u, sa presúvame na ďaľší ľadopád ľavý Gamseckfall. Urobíme štand a Ivo je spustený na dlžku lana do ľadopádu. Zdola je počuť iba pravidelné záseky čakanov a mačiek. Po čase sa spoza hrany vynára Ivova rozžiarená tvár so slovami,že taký dobrý ľad ešte nezažil. Postupne ho zdolávame aj my dvaja s Ivanom. Nezostáva nám nič iné len potvrdit horárove slová. Zbrane držja v ľade parádne, na prvý zásek. Jednoducho radosť liezť. Musime sa ešte vrátiť k prvému ľadopádu, nakoľko pod ním máme odložené lyže a ostatný materiál. Ešte sa tu motá niekoľko rukušákov, takže musíme čakať, kým môžeme zlaniť aj my. Zvládame to na dvakrát a sme pri našich veciach. Horár ( Ivo ) ešte nemá dosť a tak ešte trochu bojuje s ľadom. Nakoľko sa pomaly zvečerieva a aj niektori z nás už majú toho dosť ( teda ja ), balíme materiál. Ruksaky na chrbát, lyže na nohy a už len zjazd dolu k autu. V dedine klasicky pivo na utuženie kolektívu a už len 2 hodiny jazdy autom a ďaľší úžasný deň v horách je za nami. Super akcia, hneď je krajšie na tomto svete. J Dušan
|