Na  jeseň sa už s Horárom vyberáme konečne aj na skaly. Jednu peknú septembrovú nedeľu sa presúvame do oblasti Peilsteinu. Vápencove skaly poskytujú veľké množstvá lezeckých ciest  rôznej obtiažnosti a preto si vyberáme práve túto oblasť.  Lezečky mám  na  nohách po troch mesiacoch,  tak  ani istotu a  radosť z lezenia  nemám ako  obvykle. Všetko chce  svoj čas.  Po počiatočných roztrasených metroch sa istota pomaly vracia a aj pohyb na skale sa dostáva viacmenej do štandardu. Vylezieme dve cesty a kedže je už aj čas pokročil, presúvame sa na chatu, kde pri tatranke a pivku hodnotíme naše  dojmy.  Je super byť  opäť na horách, hoci  výkonnosť nie  je  taká, ako bývala o tomto  čase a navyše  keď nemôžeme byť v plnej zostave.

Hohe Wand -

Volanie hôr neutícha a tak najbližši voľný termín  sme s Horárom  opäť v Rakúsku,  tentokrát je to oblasť Hohe Wand.  Po skúsenosti z Peilsteinu  už aj dokonca trochu  posilňujem ruky, no hned  na  nástupe, tri metre nad zemou  sa zaseknem, pritom  na nie práve najťažšom  mieste. Poľahčujúcou okolnosťou mi je aspoň fakt ruksak nie je práve najľahší.  Po  chvíli  si nachádzam svoj  rytmus, dokonca aj správne chyty a aj ťažšie miesta cesty Drachsgrat  ( 5 + )  už zvládam bez  problémov a aj s radosťou. Cesta končí tesne pod chatou a tak dojmy z lezenia tam aj s Horárom prehodnocujeme.

Čas je ešte pomerne  mladý, Horár neuspokojený, tak sa  ešte trochu realizje v klettergarten a na záver dňa dávame cestu Richters Ende ( 5 ). Túto  už zvládam bez akýchkoľvek problémov a aj s radosťou.  Cesta končí vedľa vyhliadkovej plošiny, kde sme pod drobnohľadom rakúských turistov.  J   Cestou na chatu, kde sa chystáme prehodnotiť lezecký deň, cestou stretávame strážcu HoheWand-u, zdatného kozorožca. Po doplnení tekutín, už za tmy, opúšťame chatu a predierame sa lesom k autu. Našťastie zostup zvládame  bez ujmy na zdraví. J

Rax

V októbri opäť s Horárom využívame krásny jesený deň na horolezecký výlet. Rax je oblasť, do ktorej mierime a tu je našim cieľom 200 metrov vysoká stena Preiner wand so svojou hladkou platňou.

Auto parkujeme nezyčajne nízko, plné parkovisko svedčí o hojnej návšteve turistov a lezcov v tejto oblasti.  Po hodinke sa o tom aj presviedčame,  ked v známej istenej  ceste Heidsteig-u je neuveriteľne množstvo ľudí. Až sa  čudujeme, že ten nával oceľové lano vôbec vydrží. Po  pol  hodinke výstupom nepríjemným  suťoviskom sme pod nástupom.  Na  jednu,  z viacerých lezeckýchh ciest platňou, práve vyráža český dôchodcovský pár. Nestačím sa  čudovať, čo všetko zvládajú,  to  som  zvedavý ako sa  budem hýbať v ich rokoch v horách ja.  

Prvá, ľahšia polovica cesty, vedie  cez nie  moc príjemnú drobivú skalu, našťastie jej  obtiažnosť  je  2-3, len nástup na deliacu lávku, kde začina samotná platňa je za 4. Z lávky vedie viacero  ciet  rôznej obtiažnosti, my vyberáme Direkte Preiner Wand, obtiažnosť 5.  Čaká nás 100 m  úžasného lezenia  v hladkej platni. Lezieme na  trenie, kedy musíme bezuzdne veriť svojim lezečkám.  Je to pasia, mám pocit, že sme to priam  vybehli. Na vrchu si trošku pohovieme a spominame  na liečiaceho sa  Mercedeesa, ktorý tu bol na platni pred  rokom spolu s Horárom. 

Na Holzknecht hutte,  si dámvame  zaslúžené  pivko a je  nám   “proste blaze“  J  Medzičas máme  celkom  dobrý  a Horár je oko zvyčajne ešte plný  síl,  takže cestou k autu sa ešte trochu  vytráli na Obere preiner wand-e. Potom už len cesta k autu suťoviskom a následne cesta domov. Ešte plný dojmov  z krásnej túry  plánujeme najbližšie  vyraziť  konečne aj do Tatier.  Len aby ešte vydržalo počasie.

Schneeberg

Tatry sme  nestihli, iba mne sa darí ešte  raz odtrhnúť a tak " navštevujeml " svoje  treningové ihrisko ( ako o Schneebergu hovorí Mercedes ). Tentokrát idem hore  cez Nandlgrat. Skala je miestami olepená ľadom a snehom. Aspoň to  trošku sťažuje podmienky, to je asi  aj dôvod prečo tu nevidno nikoho. Až na vrchu, pri Fischer hutte, je zopár turitov. Krásne počasie, inverzia a na duši  mám  kľud a mier J

Auto mám v Schneebergdorfl-i, takže cestu späť volím cez Herminensteig. Cestou sa zvyčajne vystupuje a je istená reťazmi. Až tu ž stretám aj skupinu vystupujúcih domorodcov. Nestačia sa diviť, že niekto im ide oproti a už aj kopca. No to je  tak, ranni ptáče dřív doskáče. J

                       Krásna túra, super podmienky

                                                              Horám zdar

                                                                    Dušan