V lete 2002  sme  v zostave Marián, Ivo, Ivan a ja  absolvovali  "Veľký alpský týždeň"  v oblasti Bernských Álp, ktorá partí medzi perly celých Álp. Najznámejším vrchom a zároveň  aj najťažším je Eiger ( 3970m ), so svojou svetoznámou severnou stenou. Nakoľko táto stena je pre nás priveľké sústo, výstupovú trasu sme  viedli západným hrebeňom, od stanice zubačky Eigergletscher, kam sme vyšli deň predtým z Grindenwaldu. Prvý pokus bol neuspešný, keď  sme sa  z dobre rozbehnutej akcie, všetci vrátili,  pre únavu jedného z nás.

Následne sme sa presunuli zubačkou na najvyššie položenú  vlakovú stanicu v Európe, na Jungfraujoch, ležiacu vo výške 3454m. Nasledujúci deň sme vystúpili na 4099m vysoký Monch. Ľadovcová túra, bez väčších problémov, za nádherného počasia v úžasnými výhľadmi na celé Bernské Alpy.

Po nocľahu na na konečnej  zubačky, opäť vrcholový deň, pre  zmenu 4158m vysoký Jungfrau.  Najprv zostup na Aletchgetscher ( najdlhší ľadovec v Euróre - 26km ), prechod  cez ľadovec pod skalný hrebeň. Ľahko hore a potom opať ľadovcom do sedla Rottalsattel. Nad sedlom nebezpečný traverz, bez možnosti istenia - najťažšie miesto výstupu ( údajne tu zahynulo najviac horských vodcov v Alpách ). Následuje snehový hrebeň, s možnosťou istenie o železné tyče. Ideálne počasie  dokresľuje skvelý zážitok z túry na Jungfrau.

Druhý pokus o Eiger sa, pre rozpory v mužstve, nakoniec  nekonal.

Grindenwald sa s nami rozlúčil takým lejakom, že ešte aj teraz, pri spomienke naň, mám z toho husiu kožu.

Bernské Alpy sme navštívili ešte dva krát, s túžbou vystúpiť na Eiger, bohužiaľ pre extrémne nepriaznivé počasie sme vždy museli z Grindenwaldu odísť bez pokusu.

                                                                                                                                Dušan